„Ľudský život, len skladačka z drobných nešťastí, mozaika utvorená z bolesti a očakávaných tragédií, prerušovaná krátkymi okamihmi šťastia. Narodili sme sa do perfektného očistca, do predsiene pekla, kde každý z nás dosiahne svoj bezchybný, hrozný koniec.“
Konečne je na slovensko-českej scéne poriadne deathcoreové album! A naozaj nemienim šetriť superlatívmi... Album plný ničivých skladieb zaručene zabezpečí poriadne dlhú prechádzku po pekle. Jednoznačne je album Human Tragedies Every Day to najlepšie, čo som v poslednom čase počul. Brutálne riffy sprevádzané besnením Freda zo Smashed Face, ničivé trieskanie bicích a samozrejme „bejs“ za ničím nemieni zaostávať! A motív celého albumu? Myslím, že visiace nohy na covery hovoria za všetko. Intro Human Tragedies... otvára celý počin tým, v čoho duchu sa celý album bude niesť. Rýchle riffy na E strune a medzi nimi sólové prechody v dokonalej kvalite. Unearthing The Warped Frames sa odpáli riffom prechádzajúcim hlavou (a to doslova) a chvíľkou poézie pre dvojkopák. A tu začína besnenie Freda. V tejto skladbe mu v určitých pasážiach pri speve napomáhajú aj jeho kamaráti z blázinca. A Foe Of The Flesh sprevádzajú po skoro celej dĺžke mini sóla+ samozrejme brutálne krátke riffy na E-čku. Opäť skladba poukazujúca na skazenosť ľudskej rasy. And The Abyss Stood Mute, opäť „sick“ besnenie v podaní celej kapely. Skladba výborná vo všetkých smeroch. Osobne vyzdvihujem najmä tie melodické riffy. Naozaj veľká pochvala autorovi týchto chorých melódií!!! Within The Felon Endearment, skladba, ktorá iba udržiava album v nebeských výšinách (alebo v tomto prípade pekelných hĺbkach). Opäť to, čo počuť v každej skladbe: brutálne, krátke riffy na prázdnej E-strune, sóla tvoriace prechody a brutálne mlátenie bicích. Opäť je potrebné vypočuť si na slúchadlách, aby mala tá námaha v štúdiu aj nejaký význam.
A teraz to naj, NAJ, NAJ (aspoň pre mňa), moja najväčšia závislosť už riadne dlhý čas... Beneath The Throes Of Sleep. Niečo totálne brutálne. Masaker pre každého, ktorého baví poriadna hudba. Growl ťahaný až zo zeme, tie riffy na prázdnej strune ani nespomínam, to je niečo príliš kruté pre smrteľníkov. Riff v čase 2:54= to najlepšie, čo som za posledný čas počul. Niečo, na čo som čakal dosť dlho... NA TENTO ALBUM som čakal dlho. Ale stálo to zato. Ono to prišlo a zaútočilo to na mňa silou beštie. Text na rovinu pľuvajúci pravdu. The Bonds: Fredovi asi vyniesli rakvu na slnko... Alebo naňho bezohľadne vytiahli kríž. Iba takto si viem predstaviť, ako mohol na začiatku zavrčať taký growl. Veď toho by sa zľakol aj medveď. Deti mojich susedov majú asi doteraz nočné mory z toho, čo počuli z môjho bytu. Chúďatá deťúrence. A skladba? Skúsim po anglicky. Holy fucking shit from hell. Celkom dobre som to vystihol, myslím. To by aj stačilo, nemám takú slovnú zásobu ani v slovenčine, aby som mohol opísať ten masaker. Outro ...Every Day. A tu sa končí naša prechádzka. Sťažnosti od slabších pováh neprijímame, bolo to na vlastné riziko. Deti plačú, my metalisti tiež. Deti pretože pár rokov nezaspia, metalisti pretože sa skončila jedna z najkrajších a najbrutálnejších prechádzok v ich živote. FIN.
