Až do Prahy som sa musel vydať, aby som si vychutnal koncert svojich miláčikov Grave Digger, žijúcu legendu klasického nemeckého heavy metalu. Do klubu Matrix zavítali v rámci turné German Metal Attack 2013. Na programe bola strhujúca show, ktorej sa každému návštevníkovi dostalo mierou vrchovatou.
Do klubu som sa so svojou polovičkou dostal cca o 19.45 a na moje veľké prekvapenie bol koncert prvej predkapely Gun Barrel už v plnom prúde. Začiatok celej akcie bol ale avizovaný na dvadsiatu hodinu, no napriek tomu už pod pódiom stálo celkom slušné množstvo divákov. A čo povedať k vystúpeniu samotných Gun Barrel? Majú dobrého speváka. A to je asi tak všetko. Ich drevné poňatie heavy metalu by bolo bývalo zaujímavé možno pred štvrťstoročím, ale určite nie v roku 2013. Skrátka klasické dž dž dž okresných zábavoviek, naozaj nechápem, prečo si ich Diggeri vzali na turné. Ešteže som stihol iba časť ich vystúpenia.
Zato nasledujúci Wizard (vraj nemeckí Manowar – rozhodne nesúhlasím) boli presným opakom. Očakával som ďalší priemerný hevík, ale v tomto prípade veľmi ochotne priznávam, že som sa mýlil. Zo začiatku ich síce trochu zrádzal zvuk, ale už v druhej skladbe bolo všetko ok. Kapela si svoj set neuveriteľne užívala, rozhadzovala úsmevy, štipľavé riffy a klenuté refrény na všetky strany. Šľapavé kúsky sa striedali so speedovými vypaľovačkami a pre nudu tak neostával priestor. Hlavne tretia skladba Hall of Odin mi utkvela v ušiach na riadne dlhú dobu. Svoj krátky setlist zakončili hymnou Defenders of Metal, ktorú už naozaj spieval celý klub a dali ňou tak bodku za koncertom, ktorý sa pre mňa stal veľmi príjemným prekvapením večera.
Posledná predkapela Majesty svojím vystúpením ukázala aj dve tváre ich tvorby, hard rockovú a tú metalovejšiu. Škoda, že všetky svoje tromfy odhalili hneď na začiatku svojej trištvrtehodiny. Práve rocková poloha, ktorú predviedli v úvodných troch-štyroch pesničkách, im sedí nepochybne viac. Síce aj v tej sa to textovo motalo okolo slovíčok metal, swords a glory, ale čo už. Heavy metalové skladby, ktorými sa Majesty prezentovali v druhej polovici setu, som im proste nezožral. Tým nechcem tvrdiť, že by to boli vyslovené prepadáky, naopak, aj v nich som si našiel pasáže, pri ktorých mi neostávalo nič iné, len kývať hlavou do rytmu. Napriek tomu by som predsalen v budúcnosti odporúčal trochu viac začleniť svieže a jednoduché rockové veci pomedzi epické metalové kusy a nie ich všetky odohrať na začiatku, akoby ich kapela chcela mať čo najskôr z krku. Koncert to bol napriek malým výhradám výborný, samozrejme aj inštrumentálne bol na veľmi solídnej úrovni.
Nastal čas na miernu prestavbu pódia, doladenie zvukových detailov (čo trvalo tak primerane dlho) a prišiel čas hlavných hviezd večera. Za doprovodu tlmených svetiel a pary sa na pódiu zjavila silueta mr. Reapera, ktorý na harmonike zahral a zaspieval (to, prosím, berte s rezervou, v skutočnosti to išlo z podmazu) intro Charon z aktuálneho albumu Clash of the Gods. Práve titulnou skladbou odštartovali Grave Digger svoju fantastickú show. Bol to pomerne nečakaný krok, keďže obvykle svoje koncerty začínajú singlom z novinky, ale takéto prekvapenia kvitujem.
Chris Boltendahl je frontman par excellance, čo potvrdil aj v Prahe. Mal som trochu obavy, že po koncertoch v piatok a sobotu už ten nedeľňajší nebude z jeho strany ono, ale rýchlo vyviedol podobne pochybujúcich z omylu. Burácal svojím nezameniteľným chrapľákom tak, ako vždy, ochotne pózoval do fotoaparátov a keď práve nespieval, tak hecoval publikum. Ešte stále relatívne nový muž na palube, gitarista Axel Ritt je v porovnaní s jeho predchodcom Mannim Schmidtom väčší showman, čo celému koncertu len pridalo na už beztak obrovskej energii. Jens Becker (bg) a Stefan Arnold (dr) sú jednou z najnedocenenejších rytmických dvojíc na metalovej scéne. Presnejšie ako tí dvaja sú už len atómové hodiny. Smrť v podobe klávesáka HP Katzenburga nebolo za hradbou gitarových a basových komb prakticky vôbec vidno a, bohužiaľ, ani počuť. Pritom mnohé skladby sú práve jeho nástrojom príjemne oživené.
Skladby čerpali Hrobári hlavne z nového albumu (Death Angel & the Grave Digger má naživo neuveriteľné grády), no opomenuté neboli prakticky žiadne albumy z novej éry, s výnimkou The Last Supper a Liberty or Death. Refrény každej skladby boli odspievané publikom a Chris pôsobil veľmi spokojným dojmom. Zaujímavým spestrením bol medley skladieb Twilight of the Gods z albumu Rheingold, The Reaper z rovnomennej platne, Baphomet z veľdiela Knights of the Cross a We Wanna Rock You z debutu. Práve týmto spôsobom sa do zoznamu skladieb dostali aj albumy, ktoré na posledných turné priestor veľmi nedostávali, aj keď z Twilight… mohli zahrať rozhodne dlhší úsek, než len úvodný riff ;-)Po hite Rebellion sa Grave Digger pobrali z pódia, ale všetkým bolo jasné, že to ešte nie je koniec. A tak aj bolo. Skupina sa vrátila, Axel s akustickou gitarou a odohrali baladu Yesterday. Definitívne posledným prídavkom bola, pochopiteľne, Heavy Metal Breakdown, ktorú muselo byť počuť až na Václavské námestie.
Koncert sa konal začiatkom februára, ale ja už teraz viem, že lepšiu klubovú akciu tohto roku už nezažijem. Klišovité, ale – nech ľutuje každý, kto tam mohol byť a nebol. All hails to Grave Digger!
Playlist Grave Digger: 1. Charon 2. Clash of the Gods 3. Death Angel & the Grave Digger 4. Hammer of the Scots 5. Ballad of a Hangman 6. The House 7. Killing Time 8. Medusa 9. Excalibur 10. Twilight of the Gods/The Reaper/Baphomet/We Wanna Rock You/Twilight of the Gods 11. Knights of the Cross 12. The Round Table (Forever) 13. Dark of the Sun 14. Home at Last 15. Rebellion (The Clans Are Marching) ———————— 16. Yesterday 17. Highland Farewell 18. Heavy Metal Breakdown
Fotoreport Mirka Valenty zde
