V hudbě zvěčnělé na albu „Lost In Transylvania“ sice občas zamrazí, celkově je však na poslech příjemná. Kapela SIGHISOARA, jež si prošla tuze zajímavou historií, když vydala debutové album „Cesta zatratených duší“ před dlouhými dvanácti lety a navázala na něj až v letošním roce. Nutno říci, že hudebně kapela vyzrála, obrousila hrany black metalu a ponořila se do gothic doom heavy metalového podhoubí. Vítejte v rodišti hraběte Drákuly, vítejte v zemi SIGHISOARA. Vypráví „sekerník“ Seki Petrozza a zpěvák Rabensblut.
Když porovnám starší a novější tvorbu SIGHISOARA, vychází mi, že jste se postupně odklonili od doom metalu až ke goticky zabarvenému heavy metalu. Kdy přišel ten přerod? Seki Petrozza: S príchodom nových členov do kapely, predovšetkým speváka Rabensbluta a teraz už našej ex-speváčky Petry, začali postupne od roku 2008 vznikať viac na melodiku orientované nové skladby. Nikdy sme nemali potrebu sa nejak hudobne škatulkovať, vždy sme hrali a hráme hudbu tak ako ju cítime. Nepovedal by som, že sme sa úplne odklonili od doom-metalu, skôr je naša hudba asi žánrovo pestrejšia a melodickejšia ako predtým. Na našom novom CD sa nacházajú žánrovo rozmanité skladby s vplyvmi doomu, heavy až po gothic metal čo môže byť pre poslucháča v konečnom dôsledku celkom zaujímavé.
Nedá mi to: zdá se mi, že mají některé skladby malinko jiný zvuk? Seki Petrozza: Áno, je to správny postreh, nový album SIGHISOARA „Lost in Transylvania“ sme nahrávali v bratislavskom Emotion Studiu a album predstavuje výsledný proces postupného nahrávania skladieb v priebehu rokov 2008 až 2012. Ide v podstate o taký netradičný retrospektivny pohľad na vývoj a tvorbu kapely v novej zostave. Vzhľadom na priateľské kontakty v štúdiu sme zvolili nakoniec túto formu a aj keď CD nemá úplne jednotný zvukový obal, myslíme si, že z neho cítiť živelnosť, autentickosť a hlavne určitá pocitová úprimnosť, čo v konečnom dôsledku hralo pre nás dôležitejšiu úlohu.
Třeba „Transylvanian Transfusion“ je podařený hit právě s velkým podílem pomalejšího heavy metalu. Výborná věc, která zajisté zafunguje na koncertech. Plánujete ať tuto či jinou skladbu tlačit do podvědomí ať již coby singl nebo videoklip? Seki Petrozza: Ďakujeme za pochvalu, myslíme si že nové skladby sú celkovo melodické a majú dosť chytlavé a zapämatovateľné refrény. Napríklad aj skladba „Lost“, ktorú som naspieval ako duet ešte spolu z našou ex-speváčkou, má priaznivý ohlas u ľudí na koncertoch a tiež by som ju zaradil k našim hitom. V dnešnej dobe sú ľudia celkovo zavalení kvantom muziky a myslím si že mať chytľavé a melodické pesničky je určitá výhoda a nakoniec podľa mňa o to aj v melodickom metale ide. Na našom promo-videu z nášho live-vystúpenia v MMC nakoniec vidno že naše skladby naživo na koncertech medzi ľudmi naozaj fungujú. Momentálne sme boli dosť zaneprázdnení vydaním a podporou nového CD ale radi by sme nejaký videoklip v budúcnosti určite zrealizovali.
Skladby na novinkové album tedy vznikaly v průběhu tří let, docela velký rozptyl. Jakým stylem skládáte? Seki Petrozza: Väčšinu materiálu a hudobných nápadov na nový album som priniesol ja a v spolupráci s chalanmi sme skladby následne dotvárali do konečnej podoby. Každý priniesol nejaký motív, riff, myšlienku ktorá posunula skladby ďalej. Takmer všetky texty na albume napísal spevák Rabensblut. Text ku skladbe „Lost“ som napísal ja spolu s priateľkou Lilou. V budúcnosti určite plánujeme písať viac textov v našej rodnej slovenčine, čo je síce náročnejšie, ale v rodnom jazyku sa človek dokáže lepšie textovo vyjadriť a viac osloviť domáce publikum. Rabensblut: Niekedy chalani hrajú nejaký riff a ja chytím pero a píšem text, ktorý sa mi do toho hodí. Inokedy prinesiem text a spevovú melódiu a potom tvoria chalani na to hudbu. Týka sa to skladieb, na ktorých mám podiel ja. Nikdy nemáme vytýčený štýl ktorým skladáme. Každý môže pridať svoje korenie do nášho spoločného gulášu.
Angličtina, němčina, italština, rodná slovenština. Všechny tyto jazyky zazní na aktuální desce „Lost In Transylvania“. Tedy jazyková rozmanitost. Nechávali jste si některý text překládat, nebo jste v kapele lingvisté? Rabensblut: Všetky texty okrem skladieb „Lost“ a „Pod Zemou 2012“ som písal ja a všetky dané jazyky ovládam. Dokonca v nich robím turistického sprievodcu po Bratislave. V druhej kapele kde hrám so Sekim (Strygon) máme texty vyslovene v slovenčine, ale v Sighisoare som chcel mať rozmanitosť jazykov. Keď to zhrniem, v SIGHISOARA nemáme limity ani hudobné ani textové. Apropo, jediná skladba ktorá je na novom albume po slovensky nie je autorsky textovo naša. Skladba „Pod Zemou“ je ešte z prvej dosky a text napísal náš kamarát Slymák (spevák trash-metalovej kapely MAJSTER KAT). Rozhodli sme sa ju nahrať znova, pretože zo starých skladieb je to jedna z našich najobľúbenejších a aj ľudia si ju pýtajú na koncertoch. A tak sme ju prerobili s novou zostavou a nahrali ako „Pod Zemou 2012“.
Jistým poznávacím znakem kapely jsou mnohé duety Michala „Rabensbluta“ Havrana se zpěvačkou Petrou Samuhelovou. Ta ale v sestavě kapely už nefiguruje. Jak budete suplovat? Seki Petrozza: Áno, na novom album sa nájdu skladby-duety, kde dobre zafungovala kombinácia mužského a ženského vokálu a sme veľmi radi že naša ex-speváčka Petra bola súčasťou našej kapely a oživila našu tvorbu svojim pekným hlasom a spevom. Momentálne fungujeme bez speváčky a spolu so spevákom sme si vzájomne podelili spevové party. Dobrý postreh, niekedy sa podarí že sa nášho koncertu zúčastní aj Petra a potom si zaspieva s nami, máme stále spolu výborné vzťahy, prípadne je to ešte jednoduchšie keď máme spoločný koncert aj s jej kapelou THE HANMEN´S PROJECT. Rabensblut: V budúcnosti chcem určite spraviť viac duetov, či už so Sekim, alebo s nejakými inými vokalistami. Určite si pozveme aj Peťu. Mám pár priateľov ktorí študujú operný spev, ktorý by som tiež viac do SIGHISOARA zakomponoval.
Když to vezmu ortodoxně, v podstatě jedinou doom metalovou věcí je nejdelší položka na albu s názvem „Suffering Of Orfeus“, i když i „Pod zemou“ nese podobné znaky. Zamíří SIGHISOARA do gothik metalu ještě hlouběji? Seki Petrozza: Nakoľko si nedávame nejaké hudobné mantinely a sme otvorení rôznym hudobným vplyvom, momentálne ani nemáme nejakú predstavu, ako budú znieť naše skladby v budúcnosti. Každopádne keď príde ten pravý čas, tak sa necháme pohltiť tvorivým procesom a necháme tomu všetkému voľný priebeh. Rabensblut: „Pod Zemou“ pochádza ešte z doby keď kapela hrala vyslovene doomovo. Skladby „Suffering of Orfeus“, či „Raven“ su doomové náladami ale aj textami, kde hrá hlavné slovo odlúčenie od mŕtvej nevesty. Sú to najviac traditional doomové skladby na albume. Taktiež je diskutabilné čo si pod pojmom doom metal predstavujú ľudia, pre niekoho je to Candlemass, pre niekoho Paradise Lost a pre niekoho Theatre Of Tragedy. My sa považujeme za SIGHISOARA metal, nemáme radi skatuľky.
Zároveň jako bych v tvorbě SIGHISOARA slyšel ozvěny melodií takových PARADISE LOST, souhlasíte?
Seki Petrozza: Určite, britskí gothic-doomový mágovia PARADISE LOST, ich hudba, vývoj a predovšetkým gitarový feeling Grega Mackintosha je pre mňa najväčšou hudobnou inšpiráciou vôbec a PARADISE LOST sú mojou najobľúbenejšou kapelou, takže nejaké vplyvy ich hudby u nás určite možno odpozorovať.
V loňském roce jste se účastnili soutěže kapel Emerganza, postoupili jste do středoevropského finále. Jak jste dopadli? Seki Petrozza: Áno, v roku 2011 sa SIGHISOARA zúčastnila celosvetovej súťaže kapiel Emergenza, kde sme sa po víťazstve v prvom a aj druhom, semifinálovom kole dostali až do stredoeurópskeho finále v prestížnom bratislavskom Majestic Music Clube, kde sme nakoniec skončili na slušnom čtvtom mieste ako druhá najlepšia slovenská kapela a najlepšia metalová kapela vôbec. Aj na základe tohoto úspechu sme sa viac koncertne rozbehli a odohrali na pozvanie aj koncert vo viedenskom Viper Room - Clube ako špeciálny hosť a potom aj vystúpili ako hosť večera na finále Emergenza 2012. Skúsenosť so súťažou Emergenza bola určite iba pozitívna, je to dobrá príležítosť na zviditeľnenie kapely.
SIGHISOARA – to je zajímavý název kapely. Pokud vím, jmenuje se tak rodiště legendami opředeného Drákuly. Jak jste na název přišli? Seki Petrozza: Názov vymyslel zakladateľ kapely klávesák Edo. Prvotnou myšlienkou bol netradičný názov kapely. Názov skupiny je odvodený od rodiska Vlada III. Tepesa, legendárneho Draculu a Sighisoara je mesto v Transylvánii v Rumunsku. Slovo Sighisoara nakoniec aj celkom dobre znie keď sa vyslovuje, dobre vyzerá napísané a je samo o sebe dosť zaujímavé a originálne. Rabensblut: Dokonca máme aj v intre na albume zašifrovanú Sighisoaru, keďže Castrum Sex (hrad číslo 6) je latinský názov Sighisoary. Dúfam že sa raz Sighisoara dostane hrať do Sighisoary, bol by som veľmi zvedavý ako by zareagovali ľudia v Rumunsku ked zistia že existuje kapela s názvom ich mesta.
Pojďme se podívat do historie kapely. SIGHISOARA vznikla již v roce 1998, v roce 2000 pak vyšlo vcelku vydařené dílo „Cesta zatratených duší“. Kapela hrála, zkoušela, pak ale přišlo ticho a dokonce se zdálo, že konec kapely. Co se ve vašem táboře dělo? Seki Petrozza: Ďakujeme, áno, vznik kapely Sighisoara sa datuje už do roku 1998, kedy Edo (klávesy) spolu s Romanom alias Demogorgonom 13 (ex- ETHEREAL PANDEMONIUM - bicie) založili v Bratislave novú doom-metalovú zostavu. Prvý gitarista v kapele bol Ondro (ex-MORTALLY INFECTED ). Chvíľu hral v kapele na base aj Matúš alias Bubu. V roku 1999 som do kapely prišiel ja (EXCESS, STRYGON - gitara) a spevák Milan Stanko (AZATOTH). V prvej ustálenej zostave vznikol materiál na prvý album "Cesta zatratených duší", ktorý bol nahraný v októbri roku 2000 v dnes už legendárnom šalianskom Moonset Paladis Studiu. Jednotliví členovia nezapreli svoje metalové preferencie a album bol na mieste pomery celkom zaujímavou kombináciou doom a black metalu v svojskom prevedení. Kapela odohrala úspešné koncerty na v tej dobe rozbehnutej bratislavskej metalovej scéne v priebehu rokov 2000 – 2004. V roku 2004 však došlo k odchodu gitaristu Ondra a následne aj speváka Milana a zvyšok kapely si nedobrovoľne dal za uvedených okolností štyrročnú vynútenú pauzu až do znovuzrodenia v roku 2008.
Obligátní otázka na závěr: co SIGHISOARA a zahraničí?
Seki Petrozza: U Vás v Českej republike sme momentálne prezentáciu našej kapely a podporu nového albumu riešili zatiaľ prostredníctvom metalového webu Fobiazine kde nedávno vyšla recenzia na náš album a rozhovor s kapelou. V októbrovom čísle časopisu Spark vyšla tiež recenzia nášho nového albumu a chystá sa aj promo kapely, nového CD a koncertu a tiež promo-video-upútavka na SIGHISOARA na Vašom webe.
Na jar sme pozvaní na koncert do Brna so spriaznenou gothic-rockovou kapelou TEZAURA a ďalej uvidíme, určite by sme radi koncertovali pokiaľmožno čo najviac a podporili náš nový album naživo.
Z Anglicka sme dokonca dostali ponuku na recenziu albumu z Global Metal Apocalypse, čo nás veľmi potešilo a prišla aj odozva z Maďarska, takže čo sa tohoto týka sa to vyvíja zatiaľ celkom dobre.
Ďakujeme za rozhovor, pozdravujeme všetkých metalových fanúšikov a dúfame, že sa vidíme niekedy na našom koncerte!
Sestava: Rabensblut (zpěv), Seki Petrozza (kytara, zpěv), Peter 4 (kytara), Edo (klávesy), Bruno Slow (baskytara), Demogorgon 13 (bicí)
Diskografie: 2000 – Cesta ztracených duší 2012 – Lost In Transylvania
bandzone.cz/sighisoara
