Na fínsku metalovú scénu idú za posledné roky samé chvály. Na vlastné oči aj uši sme sa presvedčili o jej vyspelosti a zažili jej nefalšovanú atmosféru. V mentalite tohto škandinávskeho národa, zohráva tvrdosť dôležitú úlohu. A či už, je to pre chladnosť geografického prostredia, neúprosnosť prírody, alebo iba pre potrebu stmeliť malý národ, Fíni jednoducho milujú rockovú a metalovú hudbu.
V Tempere (jedno z najväčších fínskych miest) existuje rozvinutá a expandujúca európska metalová scéna. Po celom meste môžete natrafiť na kluby a podniky, ktoré pravidelne ponúkajú koncertný zážitok. Stačí sa cez víkend poprechádzať po meste a z každého väčšieho baru budete počuť gitarové riffy, známe metalové hity, alebo regionálnu tvorbu. Existuje niekoľko špecifík, ktoré robia fínsku scénu tak zaujímavou. Okrem interpretačnej vyspelosti tamojších hudobníkov, ide predovšetkým o kultúru prostredia a toľko potrebnú atmosféru. Fínski metaloví fanúšikovia si nepotrpia na prehnaný a extravagantný imidž. Už pri vstupe do klubu, má človek pocit, že sa skôr ocitol v kaviarenskom, či hipsterskom prostredí. Ľudia živo debatujú, hudbu berú vážne, nie je pre nich iba pijanskou kulisou. A hneď vás zarazí prítomný ženský feromón, keďže je pre tunajšie koncerty príznačná zvýšená prítomnosť elegantne upravených žien.
Čo sa týka samotného klubu Yo Talo, v ktorom sa koncert odohrával, na Slovensku ani v Čechách, asi nie je podobné miesto, ktoré by dokázalo na tak malej ploche zabezpečiť takýto špičkový zvuk. Aj samotné regionálne kapely, majú profesionálny smer aj vybavenie. Tento večer síce nebol nijako významným, ani očakávaným, ale určite išlo o príjemné spestrenie víkendu. To naznačoval aj zaplnený klub. Predstavili sa dve domáce kapely, ktoré nie sú známym, vývozným artiklom typu Children of Bodom, ale svoju úlohu si zastali. Ako prvá sa predstavila formácia EgoKills, ktorá vznikla pred tromi rokmi. Agresívne gitarové nánosy, boli krotené v melodických prechodoch a rytmických groove. Vokál speváka Janne Selo prechádzal od čistého hardrockového prejavu, do chrapľavejšej podoby Rob Halforda z Judas Priest. Najväčší hitový potenciál potvrdila skladba To Follow The Sun, ktorá má aj podmanivý videoklipový vizuál. Doom Unit patria k skúsenejším kapelám a na svojom konte majú už dva albumy. Tento rok im vychádza tretia doska, s ktorou majú plány exportovať na zahraničný trh. Ich tvorba má základ v melodickom heavy metale, so snahou o moderný zvuk a silné rytmické pozadie. Vyše hodinové predstavenie malo kvalitný interpretačný základ aj záverečnú gradáciu do spoločných vokálov so svojimi fanúšikmi.
Fínska metalová subkultúra prežíva svoju renesanciu. Vznikajú nové kapely, tie skúsenejšie vydávajú kvalitné štúdiové materiály a hlavne sa podporuje pestrý hudobný život, ktorý robí túto scénu ešte výnimočnejšiu.
text: Daniel Hevier ml.
