Po troch rokoch sa do Bratislavy vrátila kultová progresívna mlátička a priniesla so sebou aj zaujímavý support. Obidve pred kapely sa líšili nielen odlišným hudobným štýlom, ale aj prejavom.
Kým CIRCLES išli vo svojom metal core silovo bez výraznejšej dynamiky, MAYBESHEWILL menili tempá vďaka čomu ich vystúpenie kulminovalo. Už pri prvých tónoch si mnohí spomenuli na MOGWAI, no ich slávnejší kolegovia predsa len hrajú umiernenejším spôsobom. Kapela počas celého koncertu pracovala s napätím a dramatickosť vytiahla až do extrémov. Post rocková melanchólia prechádzala vďaka elektronike až do post hardcorovej zbesilosti. Ťahavé gitarové vyhrávky boli umne prepojené s rôznymi osminovými spojmi. Syntetizátorové trioly a kvintoli lietali vzduchom a zaplietli sa do gitarového vrstvenia. Dlhé plochy nenudili, keďže v nich bolo stále čo objavovať a postupnou variáciou prechádzali do represívnej agresie. Keďže pri absencii spevu hrozila strata posolstva, kapela to vyriešila asociačnými prvkami s nadupaným boostrovým efektom. Publikum tak dobre nabudili na hlavný vrchol večera. Po atmosférickej introdukcii za asistencie blikajúcich reflektorov a ostinátnych gitarových tónov prešli THE DILINGER ESCAPE PLAN plynule do úvodnej skladby - nového singlu PRANCER. Z albumu One of Us Is the Killer zahrali niekoľko vecí, ktoré vôbec nevyzneli iba ako výplň ku starým skladbám. Výborný koncert mal v sebe všetko čo má mať živé metalové divadlo. Zaujímavú scénu, interaktívne publikum a výborné muzikantské a trochu aj herecké výkony. To všetko zaobalené do emocionálneho vyše hodinového dejstva ozvláštnené sugestívnou svetelnou šou. Kapela umne kombinovala žánre, keď často krát ľudia ani nepostretli v akom štýle sú jednotlivé pasáže. Ten prechod z hardcore do metalu bol veľmi lineárny. A prvky džezu, elektroniky a alternatívy ju vôbec nespomaľovali, ale naopak dodávali punc výnimočnosti až expresivity. Existuje totiž veľa kapiel, ktoré svoj metal ozvláštňuje podobným spôsobom, ale asi nikto z nich to nerobí naživo tak výnimočne.
