Nový Spark
venku od 31. října

BILLY IDOL - 20.6.2014, Bratislava, Aegon Aréna

Náš čtenář Ladislav Šimurka nám poslal report z bratislavského koncertu Billyho Idola. Děkujeme!

Meno známeho „punkrockera“ BILLY IDOL hovorí niečo skôr narodeným. Väčšina mladších obyvateľov našich končín (česť výnimkám) odchovaných na umelých hviezdičkách pochádzajúcich z televíznych súťaží, alebo chrlených vypočítavými producentmi takého umelca nepozná. Poznávacie znamenie: blond vlasy na ježka, zaťatá päsť a grimasa na tvári. Také niečo som si nemohol nechať ujsť.

Hodinu pred koncertom to však v okolí haly na žiadny koncert nevyzeralo. Vo vnútri to však bolo ešte hrozivejšie. Okrem zopár najskalnejších (rakúsky fanclub), opretých o zábranu pod pódiom, nikde nikoho. Pol hodinu pred oficiálnym začiatkom, stanoveným na 19:30 bolo obsadených niekoľko málo sedadiel a horko–ťažko polovica plochy na státie. Ešteže BILLY (bez predkapely) začal so 40 – minútovým meškaním.

Strohé pódium bez akýchkoľvek - v tomto prípade zbytočností typu nákladná scéna, zadné plachty atď. Jednoducho BILLY IDOL si počas celého koncertu vystačil s výbornou kapelou, svojim spevom a typickou javiskovou extravagantnou (niekedy až narcistickou) prezentáciou seba samého. Toto všetko podčiarklo výborné nasvietenie scény.

Úvodná pieseň bola novinka „Postcard From The Past“ z pripravovaného nového albumu „Kings & Queens Of The Underground“. Po nej sa už začal z pódia hrnúť jeden hit za druhým. Či už z BILLYho sólovej kariéry, alebo z materskej skupiny GENERATION X. Spomeniem napríklad „Cradle Of Love“, „Dancing With Myself“, alebo sexuálne–romanticky ladenú „Flesh For Fantasy“. Prítomné dámy BILLY potešil striedavým odhaľovaním a zahaľovaním hornej časti tela, zberačov upomienkových predmetov rozhadzovaním podpísaných bubeníckych paličiek, setlistov a papierových tanierikov a všetkých ostatných postupným pridávaním ďalších a ďalších hitov. Po druhej piesni sa výrazne zlepšil zvuk, ale aj BILLYho dovtedy chladnejšie vystupovanie. Nasledovali staršie skladby od „Ready Steady Go“, „Sweet Sixteen“ po cover od THE DOORS – „L.A. Woman“. Po nej prišiel, aspoň pre mňa, zlatý klinec večera. Sólo BILLYho dlhoročného súputníka, jedného z najlepších rockových gitaristov STEVEho STEVENSa (VINCE NEIL, MICHAEL JACKSON, SEBASTIAN BACH). STEVE postupne zahral akoby na balalajke, prešiel do flamenca a nezabudol – len tak, mimochodom - zabrúsiť do „zeppelinovskej“ klasiky „Starway To Heaven“. Po sóle nasledovali ešte tri kúsky, a povedané aktuálnou futbalovou terminológiou, „základný hrací čas“ ukončil „Rebel Yell“. Ako prídavky v „nastavenom čase“ zazneli „White Wedding“, ktorá bola po prvý refrén v akustickej verzii, no po refréne nabrala neskutočné IDOLovské obrátky. „Záverečným hvizdom“ bola ďalšia cover verzia, tentokrát „Mony Mony“ od TOMMYho JAMESa & THE SHONDELLS.

Čo dodať na záver? Potvrdilo sa staré známe, že veľkí umelci to s publikom vedia a keď sa im dostáva spontánna spätná väzba, dokážu ísť na 110%. Musím taktiež spomenúť členov úžasnej sprievodnej skupiny. Okrem najznámejšieho STEVEho STEVENSa to boli títo majstri: druhá gitara BILLY MORRISON (THE CULT), basgitara STEPHEN McGRATH, klávesy PAUL TRUDEAU a bicie ERIK ELDENIUS. Ak sa niekde na okolí BILLY v budúcnosti ukáže, určite ho nepremeškajte.

text a foto: Ladislav Šimurka

Nový Spark
venku od 31. října
Kalendář akcí
18.12. TARJA
19.12. TARJA
20.12. ŠKWOR
19.01. INSOMNIUM, OMNIUM GATHERUM, HINAYANA
21.01. TREMNOTI
25.01. TURMION KATILOT
27.01. MOTIONLESS IN WHITE, FIT FOR A KING, BRANDED SACRIFICE
30.01. PAPA ROACH
30.01. HÄMATOM
01.02. Pantera
A co FAKKER!?
logo
Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace